Neobyčajné jarné ráno
Lukáš Luprich | 23.04.2025
Pamätám si ten deň, keď som bol na ceste do školy v Trenčíne. Bolo to chladné jarné ráno a ulice boli plné ľudí, ktorí sa ponáhľali do práce. Keď som prechádzal cez námestie Mieru, uvidel som starého pána, ktorý sedel na lavičke a plakal. Bol to veľmi smutný obraz, a tak som sa rozhodol priblížiť sa k nemu.
Pán bol veľmi rozrušený. Povedal mi, že práve stratil manželku a cítil sa veľmi osamelý. Jeho manželka bola jeho celým svetom a on ju miloval viac ako čokoľvek iné. Povedal mi, že sa cítil stratený a nevie, ako bude ďalej žiť bez nej.
Rozhodol som sa, že mu pomôžem. Povedal som mu, že môže ísť so mnou na kávu a rozprávať sa o svojich pocitoch. Pán bol veľmi vďačný a povedal mi, že to je prvýkrát, čo sa niekto s ním rozpráva takto upriamene. Počas nasledujúcich týždňov som sa s ním stretával a robil mu spoločnosť.
Jedného dňa som ho pozval na výlet k Trenčianskemu hradu. Bolo krásne počasie a pán bol veľmi rád, že môže ísť von. Počas chôdze sme sa rozprávali o jeho manželke a on mi povedal, že sa cítil lepšie, keď môže rozprávať o nej. Povedal mi, že si uvedomil, že jeho manželka by chcela, aby bol šťastný a aby sa o seba staral.
Tento zážitok ma veľmi zasiahol a uvedomil som si, ako môže jeden malý dobrý skutok zmeniť život niekoho iného. Pán bol opäť šťastný a ja som cítil uspokojenie, že som mohol pomôcť niekomu, kto to potreboval. Je to už pár rokov spätne ale pamätám si na to ako by sa to udialo všetko včera.:)
Pán bol veľmi rozrušený. Povedal mi, že práve stratil manželku a cítil sa veľmi osamelý. Jeho manželka bola jeho celým svetom a on ju miloval viac ako čokoľvek iné. Povedal mi, že sa cítil stratený a nevie, ako bude ďalej žiť bez nej.
Rozhodol som sa, že mu pomôžem. Povedal som mu, že môže ísť so mnou na kávu a rozprávať sa o svojich pocitoch. Pán bol veľmi vďačný a povedal mi, že to je prvýkrát, čo sa niekto s ním rozpráva takto upriamene. Počas nasledujúcich týždňov som sa s ním stretával a robil mu spoločnosť.
Jedného dňa som ho pozval na výlet k Trenčianskemu hradu. Bolo krásne počasie a pán bol veľmi rád, že môže ísť von. Počas chôdze sme sa rozprávali o jeho manželke a on mi povedal, že sa cítil lepšie, keď môže rozprávať o nej. Povedal mi, že si uvedomil, že jeho manželka by chcela, aby bol šťastný a aby sa o seba staral.
Tento zážitok ma veľmi zasiahol a uvedomil som si, ako môže jeden malý dobrý skutok zmeniť život niekoho iného. Pán bol opäť šťastný a ja som cítil uspokojenie, že som mohol pomôcť niekomu, kto to potreboval. Je to už pár rokov spätne ale pamätám si na to ako by sa to udialo všetko včera.:)
